Vzďaľovanie od predstáv

Kapitola 1

Na oblohe sa črtal ledva jeden jediný mráčik. Tešilo ma to. Cesta z práce na bicykli bola príjemná. Domov to je polhodinka čistého času. Takto môžem ešte zájsť obchádzku a spríjemniť si cestu.

Vyšiel som na cestu a počúval v ušiach obľúbenú hudbu. Ako vždy aj teraz som začal rozmýšľať a zasnívať sa. Myslel som na svoje túžby. Byť otrokom nejakej ženy, slúžiť jej. Ale na ženy som nikdy nemal šťastie a tie vzťahy, ktoré som mal, mali kratšiu životnosť než jogurty z potravín.
Na trase práca – domov, domov – práca som však sem tam stretával dievča, ktoré tiež využívalo nemotorový dvojkolesový dopravný prostriedok. Mala dlhé havranie vlasy, sympatický guľatý zadok a vždy keď išla oproti mne, tak sa usmiala. Nikdy som ešte nemal odvahu ju pozvať na rande, alebo s ňou vôbec prehodiť dve tri slová. Ale už sme sa poznali z videnia. Ani neviem ako sa volá.

Práve v momente, kedy som prešiel cez most nad potokom som ju zahliadol. Predbehla ma a išla tesne predo mnou. Išli sme podobnou rýchlosťou a prerušený z vlastných myšlienok som sa ju rozhodol odvážne kontaktovať. Lenže, ako to spraviť, tak aby ma neodkopla ako drzé psíča? Pýtal som sa sám seba. Nemal som však veľa času a tak som sa prichytil ako som ju oslovil.
“Ahoj…” zastavil som sa, bol som ako prikovaný.
“Čau, to ti trvalo, ja som Jana, ty?” išlo na to dievča z rychlíka.
“Michal, ehm, teší ma.” položil som pravú nohu na zem a nevedel ako pokračovať.
“Neskočíme do bufetu na Cykláku na kofolu Mišo? Poď, ak nič nemáš, aj tak vidím, že ideme rovnakým smerom.”
“No..môžeme.” a tak som išiel so známou neznámou.

S nápojmi v plastových pohároch sme si sadli na drevenú lavicu oproti sebe. Vyzeralo to dobre, slečna vedie a ja sa len veziem. Aké jednoduché. Namiesto toho aby som sa začal zaujímať ja. Stihla ona.
“Tak sa ti asi páčim, nie? Stále po mne pokukuješ.” slabé slovo, nechávam na nej oči.
“To je tak vidieť?” napil som sa, aby môj stud nebol tak vidieť.
“Nehanbi sa za to, je to normálne, len sa čudujem, že si ma nezastavil už dávno.
Cez úvodné reči sme sa postupne dostali k rôznym témam, hodiny ubiehali a Slnko bolo nahradené mesiacom. Ani neviem ako nám čas rýchlo ubehol. Ale rozprávali sme sa úplne plynulo a všetko sa zdalo krásne. Nemala partnera, vraj ťažko nájde takého, ktorý by spĺňal jej potreby a neušiel. Ja som jej zas porozprával o sebe. Zatiaľ svet BDSM spomenutý nebol. Už vôbec nie , moje predstavy.

“Mám rada trošku odlišné veci ako iní ľudia. Snáď ti nebude vadiť, keď to na teba vyvalím už teraz. Nerada by som to zbytočne naťahovala. Mysli si o mne čo chceš.” trošku pritvrdila, evidentne to bola jej citlivá téma.
“Aj ja…” dal som najavo opatrne.
“Tak to je výborné, ešte mi povedz, že nosievaš pás cudnosti a je vyhrané!”zaradovala sa a vyskočilo to z nej ako hrianka z hriankovača.

Začervenal som sa, toto som od nej nečakal.
“Nie, ale páči sa mi ta predstava, nemám to kvôli komu nosiť.”
“Tak vidíš, už máš. Objednaj si a dokým za mnou neprídeš s kľúčmi a s ním na sebe, tak sa mi ani neozývaj.”
To bola dohoda. Súhlasil som. Vymenili sme si čísla a ja som ju išiel odprevadiť domov. Bývala vo vedľajšej obci, neďaleko mňa.

V tú noc som nevedel zaspať. Prevaľoval som sa dlhé hodiny v posteli z jednej strany na druhú. Vankúš som obrátil snáď tisíckrát. Nestačilo to a ja tak som zapol počítač.
Stránka cudnost.cz mi naskočila na obrazovke a preklikával som jeden pás cudnosti za druhým. Aký vybrať? Kovový? Plastový? Silikónový? Nevedel som. Nakoniec môj pohľad skončil na kovovom. Ešte som preštudoval rady a tipy vo fóre a hodlal som objednávať. Ale bola noc, počkám do rána? Namiesto objednávky som napísal mail s otázkou. Potreboval som poradiť presne veľkosť na môj penis. Tak snáď mi predajca poradí. Vypol som počítač, ľahol do postele, že musím aspoň niečo naspať, veď zajtra idem opäť do práce. Nakoniec sa podarilo zaspať. Sny som mal živé. V jednom som stretol Janu, ktorá sa strašne rozčúlila, že nemám na sebe ten pás cudnosti. Kričala na mňa a musel som si kľaknúť na kolená a dala mi veľmi silný a emotívny výprask až do krvi. Kričala, kopala a mne pritom stál ako soľný stĺp. Nepokojný spánok prerušilo až zvonenie budíka.

Na ceste do práce som Janu stretol, ako na potvoru. Hneď jej prvá otázka znela, či ž mám objednaný pás cudnosti a kedy dorazí. Koktavou odpoveďou som jej stihol povedať, že ešte nie, ale. Nenechala ma dohovoriť a oznámila, že za to sú trestné body, ktoré si potom vypijem. Na to sa rozbehla a už jej nebolo. Pripadala mi ako taký prelud. Predstava, veľmi vzrušujúca predstava s havraními vlasmi a guľatým zadkom v cyklistickom úbore.

Práca ubehla ľavou zadnou, našťastie sa v nej nenudím a nemám čas rozmýšľať. Inak by bol môj deň určite plný stresu a očakávaní. Cez obednú prestávku som skontroloval na mobile mail. V ňom sa vynímala odpoveď – vraj mi sadne ten model, ktorý som si prezeral. Úžasné. Hneď som aj objednával. Dorazí o dva dni. Hneď som to písal vysnenej Jane. Vzápätí od nej pípla SMS so strohým OK. No tak OK. Vie o tom. Pred piatou hodinou mi došla ďalšia SMS, tiež od nej: Buď 17:15 na kofole ako včera, niečo pre teba mám. Nevedel som sa dočkať, čo to pre mňa má.

“To si mám dať do zadku???” opýtal som sa prehnane.
Položila mi ruky na moje: “Ak chceš byť so mnou, tak áno.”
Šperk do zadku, malý kovový análny kolík.
“Nebude to vadiť v zadku?”
“Nie, je to malé a doma si to môžeš dať dole. Budeš to musieť mať, len na bicykli.” usmiala sa popod hornú peru.
“Tak ja si to teda doma dám a zajtra to budem mať na ceste do roboty”
“Dáš si to teraz, alebo končím.” rozhodným pevným hlasom zdôraznila.
Začal som sa rozhliadať po okolí akoby som hľadal nejakú prezliekareň.
“Čo sa rozhliadaš, nikto tu nie je, gate šup dole a rýchlo si to zasuň. Ponáhľaj sa Miško.” pobozkala mi ľavú ruku na znak toho, že to zvládnem.
“Ale, ako…” zastavil som sa.

“Ty mi robíš starosti, takže mám vymýšľať ďalší trest, áno? No dobre…” bola neoblomná.
Z bufetu sem za roh vidieť nebolo, žiadny ľudia tu neboli. Teraz. Musím sa ponáhľať.
Nohavice šli dole rýchlo, slipy tiež. A hneď som to mal v sebe, len tak. Na sucho. Lubrigačný gél po ruke nebol.
“Všimla som si, že máš chlapské spodné prádlo. To si všetko môžeš vyhodiť a nakúpiš si nové. A aby si nepovedal, že som taká sviňa, tak prvé ti dám ja.” bez servítok mi podala ružové krajkované tangá.
“Ale, nie sú pre chlapa nevhodné?” opäť som sa začal zadrhávať.
“Presne tak, pre chlapa sú nevhodné, ale kto povedal, že TY si chlap?” zdôraznila slovo TY.
Zostal som ako zarezaný.
“No tak šup, ešte si daj tie tangáče. Veď predsa chceš potešiť smutné dievča, no nie?” žmurkla na mňa. Opäť bozk na ruku, mäkký, príjemný.

Tak sa to stalo. Zatiaľ bez pásu cudnosti, ale s kolíkom v zadku a s dámskymi tangáčmi som sa viezol na bicykli domov. Kolík tlačil nepríjemne vo vnútri, ale povedal som si, že to musím vydržať. Že nie som predsa slaboch. Tangáče boli príjemné, ale guľky v nich príliš nedržali. A tak aj tie zavadzali pri šliapaní. Objavil som sa doma na gauči ako som ubolene oddychoval. To bola, ale náročná jazda! Povedal som si. Náročná, ale bol som vzrušený, stál mi poriadne. Urobím sa! Musím sa spraviť aby som znížil nadržanosť. Nakoniec som však nad tým vyhral. Nemôžem sa spraviť. Nie dokým mi nedovolí Jana. Očividne sa mi začal plniť sen. Túžby sa začali plniť jedným nevinným slovom ahoj.

Pás cudnosti

Magický balíček dorazil. Hneď som sa ho rozhodol rozbaliť, plný očakávania. Bol ťažký. Kov sa ligotal, páčilo sa mi to. Nasadiť ho bude určite zložité. Úd si totiž myslel, že keď bude stáť, tak si to nasadím. No to určite. Musel som ho dať pod studenú vodu, aby sa aspoň zmenšil. Následne sa mi horko ťažko podarilo ho nasúkať pomocou silonovej ponožky do klietky. Zaklapol zámok a bolo. Ešte som podľa návodu dal detský olej. A bolo vybavené, už budem zamknutý. Kľúče odovzdám Jane. Keďže bol piatok podvečer a predo mnou víkend, tak predstava, že ju stretnem zajtra na cyklistickej trase bola mizivá. Napíšem jej. Alebo zavolám? Nebudem ju otravovať, keď jej zavolám?
Nakoniec zvíťazila SMS. A ja som opäť čakal na odpoveď. Ta neprichádzala. Začal som byť nervózny. Po hodine čakania a nezmyselného kontrolovania displeja som išiel zabaviť myšlienky. Zapol som počítačovú hru, ale nevládal som to hrať. Tak si spravím aspoň večeru, odpoveď neprichádzala a ja som nezvládal ani sústo praženice vložiť do úst. Bol som taký nervózny, že som vyvrátil do WC obsah žalúdka. Tak toto sa mi teda ešte nestalo! Zhodnotil som. Písať som Jane nechcel, určite si odpoveď prečíta a dá vedieť.

Víkend bol psychické týranie. V noci som sa budil každú chvíľu na bolesť v rozkroku, spánok s klietkou nie je teda kvet. Ale vraj si telo zvykne. Oveľa horšie bolo čakanie na odpoveď. Do toho myšlienky o tom, že už určite nemá o mňa záujem a kašle na mňa. Cez víkend som radšej vyrazil s kamarátmi von. Ale bol som ako námesačný. Na nič som sa nesústredil a stále kontroloval plastový prenosný telefón. Asi musím počkať do pondelka, zúfalo som zhodnotil. Môj penis sa mi priebežne pripomínal a stál. Touto situáciou bol vzrušený a istým spôsobom sa mu ten stres páčil. Čo bude? Ako na tom som? V bezvýchodnej situácií predsa nie som, kľúče mám doma, tak čoho sa báť? Odpoveď sa drala na jazyk – bojím sa nezáujmu. Jana bola totiž stelesnením dokonalosti. Pre mňa bola bohyňou. A ja pre ňu, poslušným tvorom. S chalanmi sme vyvenčili psa, pochodili miestne lesy, boli sa povoziť na aute. Sobota bola naplnená doplna, ale bol som len ako prívesok. Veľa som toho nenahovoril a sranda so mnou nebola. Museli si toho všimnúť a trochu podrypávali. Ale dalo sa to zvládnuť a aspoň som nepreležal dni pracovného pokoja doma.

Tri útrpné noci prešli síce pomaly, ale prešli. Každá noc bola len horšia a horšia. V pondelok som bol úplne vyšťavený. Na ceste do práce som Janu nestretol, ale zvýšený počet káv mi pomohol prežiť deň. O piatej mi dorazila správa: ” O 15 minút budeš tam kde vždy. J. ”
Srdce mi zaplesalo radosťou a ja som sa začal ponáhľať. Tak rýchlo som prezlečený do cyklistického nebol už dlho.

Keď som ju stretol, tak som si všimol dve veci. Nemám tangáče, a ani análny kolík.
Pristúpila ku mne, prvé čo spravila, tak ma chytila za rozkrok.
“Super, to ma teší. Odovzdáš mi kľúčiky?”
Podal som jej dva.
“A tretí?” spýtala sa rázne.
“Ten som nechal doma, keby náhodou”
“Aha, takže doma sa kedykoľvek môžeš odomknúť a vyhoniť si toho tvojho špinavého vtáka?”
“Zamrazím ho do ľadu… Nevyhoním sa..”
“Netrep, dnes mi ho dáš a postarám sa o to aby bol, tam kde má byť” zhodnotila šibalsky Jana.
V tom zašla rukou dozadu, už som vedel čo bude nasledovať.
Hanbil som sa ako pes. Keby som mohol, hlavu zastrčím pod zem.
Zistila, že nemám žiadnu povinný výbavu.
Napočítala už štyri dôvody na trest. Za tak krátky čas.
Oznámila mi, že musím ísť za ňou. Zobrali sme bicykle a hnal som sa za ňou. Objavili sme sa v lese , samé stromy. Stmievalo sa. Bicykle sme opreli o stromy, ruksaky položili na listami posypaný zem.
“Na všetky štyri a rýchlo! A ani sa nepohni!” povedala a niekam odišla. Ani mi nenapadlo pozerať kam ide. Ubehlo možno pár minút, ale mne sa to zdalo ako hodina. Začala mi vyzliekať nohavice. Pričom zdôrazňovala, nech sa ani nepohnem. Držal som. Bol som poslušný.
“Počítaj. Poďakuj a popros po každej!” oznámila mi.
Niečo zasvišťalo a rana dopadla na môj zadok.
“Ďakujem. Prosím ďalšiu.”
Švih! Silnejšia rana dopadla. “Nepochopil si!” skríkla.
“Dva. Ďakujem. Prosím ďalšiu.”
Švih! ” Prosím, ďalšiu madam! A nebola to druhá rana, ale prvá. Tak ešte raz od začiatku. Ja mám na teba čas, neboj sa.” začal som sa potiť.
Švih! Zasvišťala prvá rana. Konečne som povedal všetko správne a ona pokračovala. Skončila pri 43. rane. Prútik zo stromu spravil svoje a ja som mal celý pruhovaný zadok a ešte aj jedno stehno.
Musel som zostať kľačať na štyroch. Spotený, spokojný. Len ONA, ja a stromy.
Využila toho, že pozerám pred seba a mám slipy. Vraj niečim nahradiť tangáče a kolík musí. Nejaký šperk vraj musím na sebe mať. Nekráčala k svojmu ruksaku, išla druhým smerom. Medzi stromy. Po chvíli uvažovania som pochopil čo doniesla a čo mi vkladá do spodného prádla. Dala jej tam požehnane. Natiahla cez ne slipy a poriadne stisla. A potľapkala.
Mohol som sa postaviť. Au! Každý pohyb bolel a pálil zároveň. Čerstvá mladá žihľava.
“Tak a teraz konečne môžeme ísť pre ten tvoj zabudnutý kľúčik Miška!”
Snáď Miško, povedal som si v mysli.

Šiel som na bicykli, ale za Janou som zaostával.
Doberala si ma, či nevládzem. Zašomral som, nech si skúsi mať v spodnej časti votrelca. Navyše po štipľavom výprasku, to nie je žiadna sranda. Premáhal som sa, ale moja tvár musela niesť známky boja. Cesta trvala večnosť. Najviac ma zrádzal môj penis, ktorý sa snažil v klietke postaviť a tým pádom bolel ešte aj ten. Útechou mi boli obrysy šikovného sa telíčka mojej madam. Šerilo sa. Začal som si predstavovať v ústach jej prstíky na nohách.

Dorazili sme, bicykle sme schovali u mňa v pivnici.
“Si doma sám?” spýtala sa, keď si dala dole prilbu.
Usmiala sa na mňa. A pohladkala po rameni.
“Som, bývam sám.” pozval som ju ďalej.

Kapitola 2

Postavil som na kávu, zatiaľ čo Jana sa prechádzala po byte a so záujmom prezerala všemožné zákutia. Hmýril som sa po kuchyni nemotorne. Už sa mi chcelo ísť na malú a zároveň žihľava robila svoje. Aj keď lístočky už len šuchotali, jej účinok pretrvával. Pálilo to, svrbelo to.

Dvojicu pohárov s kávou som postavil do kuchynky na stôl a pozrel na Janku. Od päty až po hlavu je krásna. Bohyňa.
“Môžeš ísť si dať preč tú
žihľavu, ale potom keď to opláchneš, ukážeš mi výsledok.”
“Môžem skočiť aj na
WC?”
“To ti dovolím neskôr.”
“Áno, tak hneď som späť. ” – už, už som skoro povedal 
Áno madam.

Zatiaľ čo Jana trpezlivo čakala sediac na za stolom, tak som v kúpeľni vo vani zhodil zo seba všetky čiastočky pŕhľavy a opláchol sa. Pupáčiky boli viditeľné, ale nebolo to tak hrozné, čoskoro potom nebudú žiadne stopy. Zato zadok vyzeral o mnoho reprezentatívnejšie. Pruhy sa rysovali a po styku s vodou aj poriadne pálili obe polky. Utieral som sa malým uterákom a už aj som bol naspäť. Oblečený a čistejší.

“Ako to, že si sa obliekol, kázala som ti to?”
“Prepáč Janka” oznámil som so zvesenými ramenami.
“Prepáčte madam! Miška, zopakuj to!” to ma dostalo, opäť ma tak oslovila. Mal som sto chutí ju opraviť.
“Prepáčte madam!”
“Vyzleč sa.”oznámila bez výrazu.

V strese som sa začal vyzliekať. Rifle, ponožky, slipy, tričko, mikina. Ostal som nahý, len v klietke cudnosti. Janka na mňa so záujmom pozerala. Musel som pristúpiť bližšie a ohmatávala mi okolie penisu. Podbruško, hladila stopy po pupáčikoch. Otočil som sa na jej pokyn a obdivovala svoju prácu so zadkom.
Už tu som zistil, že je empatická. Ponúkla sa, že keď si prinesiem hojivú masť, tak mi zadok natrie. Vraj aby som mohol dostávať výprask častejšie, keď som taký neposlušný.
Pre tento prípad som príliš pripravený nebol, ale nejakú masť doma nájdem čo sa dá použiť.
Tak som niečo priniesol, vraj to na začiatok postačí.
Bol som predklonený a natierala mi zadok, plynulými pohybmi. Mala jemné prstíky, ktoré ma vzrušovali. Ak si to už nevšimla, určite tomu tak bude čoskoro.
“Tak a hotovo. Kľakni si. Vypijeme si kávu, už bude vlažná.”

Spravil som ako povedala a automaticky vďačne som jej pobozkal nožičky.
Nasledovala facka.
“Kázala som ti to?”
“Nie madam”
“Tak budeš kľačať až dokým si to poriadne uvedomíš.” – napila sa kávu a podala vzápätí šálku aj mne.
Bolo príjemne byť v jej spoločnosti. Ona bola oblečená, ja nahý.

Po chvíľke sme sa presunuli na pohodlnejšie miesto. Aj keď o pohodlí mohla rozprávať len jedna strana. Janka si vyložila nohy na sedačke a ja som musel kľačať na kolenách. Trest sa presunutím nezrušil. Naopak, zhoršil. Dala mi pod každé koleno jednu ceruzku a musel som kľačať. Bolelo to ako všetky svine na svete a ešte mi aj slzy vyhŕkli.
Jana sa zo záujmom na mňa sem-tam pozrela. Po desiatich minútach ma zaťahala silno za bradavky. Neudržal som sa a predklonil som sa a prah bolesti praskol. Zakričal som a postavil som sa.
Zhodnotila, že som vraj z cukru. Ale keďže som už dnes bol trestaný dosť. Tak, že budem po zbytok večera jej podnožka.

Pripravil som si deku, poskladal ju do pozdĺžneho tvaru a dal sa pohodlne na štyri. Ona si zapla televízor a ja som mal byť ticho a držať. Čo sa ľahko povie, ale ešte ťažšie urobí. Najmä kvôli tomu, že som stále ešte nebol na WC. Cez reklamu počas filmu odbehla a vrátila sa s pohárom vody so slamkou. Kde ju vyhrabala to neviem, ale strašilo ma, že sa budem musieť napiť.
“Treba mi veľmi cikať, môžem?” opatrne som sa opýtal.

Spýtal si sa zle, spýtaj sa počas ďalšej reklamy a čuš.”
Sakra, sakra, ešteže sú reklamy nasekané tak často!

Keby bol po ruke fotograf bola by to krásna scéna. Dala by sa vylepšiť o horiace sviečky a obojok na krku, ale inak bolo všetko krásne. Krásne dlhé nôžky oblečené do zelenkastých ponožiek. Jej spodný časť iba v spodnom prádle prekrytá dekou. Jej pohľad striedal displej mobilu a telka. Prečo som ja blbec nekúpil víno? Aj o taký detail by vedela byť scéna krajšia. Nabudúce to vylepším. Sľuboval som si.

“Môžem ísť prosím vás na WC pani Jana?” zabodával som do nej aj tie oči, ktoré nemám.

Môžeš, aj keď…” zrak sa jej diabolsky zaleskol “…nie do záchodu, ale do misky sa vycikáš. Čo sa stane potom, to už vieš.”
Zdráhal som sa povedať áno, ale odporovať sa jej nedalo.
“Áno madam!”
“Tak je dobrá Miška.” No tak bež už!”
Miska, ktorú používam bežne na slané lupienky sa zaplnila rýchlo.
Pozerala sa ako cikám a teraz sa chcela pozerať ako to vypijem. Položila to pred sedačku, vyložila si nohy a ja som to musel piť ako zviera.
Nebolo mi to vôbec príjemne a navyše to trvalo dlho. Ona mala čas.

Cez ďalšiu prestávku si spomenula na chýbajúci detail.

Na to, že si nemal tangá a kolík som samozrejme nezabudla. Tak šup daj si to teraz a budeš to mať za trest aj cez noc. Šup, šup!”
Ani som nezdvihol hlavu a bežal som do skrinky pre to. Dal som trošku lubrigantu na análny kolík a vsunul som to dnu. Išlo to ľahko. Obliekol som si dámske tangá.
Musel som vyzerať komicky, ale nevadilo mi to, zrejme sa to mojej novej madam páčilo. Táto perverznosť.

Jej pohľad svedčil o tom, že sa mám priblížiť. A to čo najrýchlejšie. Len pohybmi mi naznačila čo mám urobiť. Môžem jej bozkávať nohy. Konečne!
Zbytok filmu som nerobil nič iné. Nič iné som nevnímal len jej krásne nohy a jej prítomnosť.
Od malíčka až po palec, od nártu až po jej lýtko. Tam kam mi dovolila. Hladil som ju a ona keby bola mačkou – priadla by.
“Začínaš poslúchať, to sa mi páči Miška.”
Už som si začal zvykať.

Večer ubehol ako voda. Janku som šiel odprevadiť k dverám bytu a keď som sa ponúkol, že ju odveziem, tak odmietla. Vraj sa uvidíme najskôr o týždeň. Aby som si uležal v hlave a v rozkroku svoje túžby.
Mal som zostať zamknutý, kľúčik jej robil spoločnosť vo vrecku.

Zostal som sám. Análny kolík v konečníku, pás cudnosti a dámske tangá. Nahý a zbitý.
Zbytok večera som už veľa energie nemal, tak som si ľahol a zaspal spokojným spánkom.

Kapitola 3

Šrámy na zadku sa po týždni zahojili a nebolo po nich ani stopa. Cez týždeň som Janku nestretol cestou vôbec. Pritom som chodil na bicykli vtedy, kedy sa zvykli stretnúť. Určite sa mi vyhýba. Vôbec mi nevolala, ani nepísala. V piatok cez deň mi však pípla SMS v momente, kedy som v práci upravoval faktúru.
-Máš dnes večer čas Miška?
Už ma to ani nehnevalo. Keď mala možnosť, dávala najavo, že je nejaká Miška, pritom som chlap!
Chlap, ktorý má na penise klietku a na sebe dámske tangá. Červené.
Mám úplne vyholené medzinožie. Upravujem sa.
Presne tak ako si to Janka praje.
-Áno mám, kam vybehneme?
Ubiehal čas, trvalo kým prišla odpoveď.
Potešila.

Večer som s kyticou kvetov stál pred podnikom a čakal na Janku. Taxi ma vyhodil na mieste skôr, tak som sem-tam pozrel na hodinky a netrpezlivo čakal. Podľa pokynov som si dal aj análny kolík. Vraj aby som sa lepšie pripravil. Potom prišla. Elegantná dáma. Vysoké opätky, silonky, krásna, kabátik. Čierna ladená s červenou. Ostal som ako obarený.
“Haló! Si v tomto svete?” spýtala sa a klopkala mi pritom ukazovákom na rameno.
“Som, som, len som trošku mimo.” odvetil som.
“To som si všimla. Tak poďme dnu, už som taká hladná!” zavelila Janka a šli sme.
Podržal som jej dvere. Čašníkom sme sa nechali usadiť na to správne miesto.
Po objednaní večere prišla prvá rana. Mal som ísť na toaletu a špagátik, ktorý mi podala som si mal priviazať o miešok. Ten bol tak dlhý, že som si ho mal nechať voľne vysieť s gatí.
No, verejné hranie príliš nemusím, ale podvolil som sa.
Priviazať to nebolo ťažké, dal som to na seba len tak symbolicky.
Vrátil som sa a už netrpezlivo natiahla ruku pod stolom a chytila šňurku do ruky a potiahla.
Môj výraz to prezradil. Au!
Usmiala sa. Spôsobil som jej spokojnosť.
Netrvalo to dlho a na stole sa objavili dobroty – hovädzí steak na dubákovej omáčke. Obaja máme to isté. V pohároch voňalo biele vínko.
Kým sme jedli, prebrali sme rôzne bežné témy. Akú hudbu počúvame, aké filmy máme radi.
Téma BDSM prišla na rad až neskôr. Keď sme dojedli.

Už sme pili kávu a dojedli dezert. V krbe praskalo v krbe. A presne tak ako sa červenali polienka v krbe, tak sme začali horieť túžbou mi dvaja.
“Pobozkaj mi topánky, rýchlo.” povedala to ako samozrejmosť.
“Tu?” spýtal som sa, ale už som sa k jej nohám zohýbal.
“Čo je na tom? Tvár sa, že mi napravuješ topánku, alebo neviem.
Aj tak sme neboli nikomu na očiach. Ale čo keby náhodou niekto šiel okolo.
Bozkával som jej najprv, pravú potom ľavú. Nevedel som prestať. Zatiahla za šňúrku a mne sa snažil postaviť. Márne skrz klietku.
Už som si prial byť s ňou v súkromí.
Červeň sa mi nahnala na líce, smel som sa znovu posadiť.
Opäť sme sa tvárili normálne. Keď ma opäť prekvapila.
“Niečo som ti doniesla Miška.”
Poď si to obliecť.
Podprsenka. Jej podprsenka. Nebude mi malá?
Všetky obavy som šiel zahnať opäť na WC.
Zamkol som sa v kabínke a obliekal to na seba.
Trvalo to. Hneď som na to dal ďalšiu vrstvu oblečenia a uvedomil som si, že zo mňa chce spraviť jej dievča. Nie chlapa, ale dievča!
Premkol ma strach. Obavy z neznámeho.
Ale moje medzinožie si myslelo niečo iné. Tak som sa s tým začal zmierovať.
Prichádzal som k stolu a usmievala sa. Tajomne.
Zaplatil som za večeru a pozval ju k sebe.
Odmietla. Tento krát vraj pôjdeme k nej. A budem tam môcť ostať celý víkend ak budem chcieť.

Jej dom a jej pravidlá. Hneď po vstupe do domu som sa musel vyzliecť donaha. Ostala na mne podprsenka, tangá, pás cudnosti a v zadku kolík. Šnúrka sa tiež ešte vynímala v mojom rozkroku.
Namiesto papúč som dostal na výber z trojice topánok na opätkoch. Nikdy som sa do nich neobul. Vybral som si tie najviac chlapské. Čierne. Boli to skôr sandále ako topánky. Nebol problém si ich obuť. Sadli mi ako uliate. Prvé kroky v nich museli vyzerať komicky. To sa jej páčilo.

V obývačke ma usadila do kresla a mal som si prečítať zmluvu, ktorú pripravila. Vraj po jej podpise už budem jej subík na plný úväzok. Nie otrok, ale subík. Musí mať pocit, že som jej. Musím byť jej sexuálnou hračkou, byť jej k dispozícií. Zmluva nevyzerala nebezpečne. Len kus papiera. Je úradne neplatný. Prečítal som si tú A4ku a vzrušovala ma tá predstava čoraz viac a viac. Vzďaľoval som sa od predstáv a sen sa stával skutočnosťou. Budem mať naozajstnú madam. Podpísal som to.

Následne som kľakol na štyri a bozkával jej nôžky. Mala ich príjemne spotené. Neviem, koľko to trvalo. Ale ani som si nevšimol, kedy mi stihla nasadiť obojok. Zacvakla zámok. Čierna koža mi omotala krk. Vôdzka už bola samozrejmosťou. Kľačal som na kolenách a poslušne čakal čo bude ďalej. Potom pristúpila ku mne a odomkla mi penis. Vyslobodila ho z klietky. A začala sa s ním hrať. Vložila si ho do úst a sala. Zvyšovala tempo, jemne mľaskala, guľky ťahala zospodu a keď už som sa blížil k vrcholu, tak ich prefackala. Penis vypľula z úst a čakala kým zmäkne. Potom to opakovala. Pohonila ho, dala ho do úst, zrýchlila. Už-už som skoro bol, keď opäť dostali moje guľky zabrať.
“Páči sa ti to Miška? Áno? Ale dievčatká nemajú penis.”
“Áno madam!”
“Chceš vystreknúť ako poriadny chlap, alebo vytiecť ako poslušná sissinka?”
“Vystreknúť madam, prosím!”
“Ak vydržíš a ani nevytečieš, tak ťa nepotrestám. Sľubujem.”
Honila ho naďalej a čoraz viac som myslel, že už budem. Bola ako démon, vedela kedy prestať. Guľky už začali bolieť od toľkého fackania. Kričal by som, keby som sa nebál trestu.
“Prosím, môžem vystreknúť! Už budem.” prestala, pozrela mi do očí.
“Opováž sa! Nebudeš!” dala mi takú facku, že som z toho skoro omdlel.
Svet sa mi zatočil.
“Už nikdy, ale nikdy nepros o to či vystrekneš, o tom rozhodujem ja! Rozumel si?”
“Áno madam, rozumel som.”
“A teraz vieš čo máš robiť.” klesol som k jej nohám a bozkával a ďakoval.

Nasledovala návšteva kúpelne. Tá nevinná dáma, Janka mi kompletne odchlpila celé telo. Vyzeral som ako úplne dievča.
Budem musieť byť vždy vyholený. Potom mi vyčistila pleť, upravila mihálnice, dala mejkap. Nalíčila ma. Narúžovala pery. A čakalo ma aj prekvapenie. Parochňa. Farba blond. No sadla mi ako uliata. Nasledovali aj nalepovacie prsia. Proces premeny trval skutočne dlho. Ale keď má stráviť víkend u nej, tak len takto. Jej dom – jej pravidlá. Navyše som podpísal zmluvu.
Keď som sa pozrel do zrkadla neveril som vlastným očiam.
Pozeral som sa na niekoho, kto ani zdiaľky nepripomínal chlapa.
“Konečne ťa môžem nazývať Miškou koľko len chcem a nebude ti to trapné!” tlieskala mi.
Prekvapilo ma, ako som neprotestoval, ako som sa vžil do role. Akoby to bola samozrejmosť a rutina.

Zostával posledný krok. Mal som si nasadiť pás cudnosti, aby nedošlo k nehode.
Predtým mi ho ešte pohonila, prefackala guľky. O desať minút zaklapol zámok a bol som opäť zamknutý.

Kapitola 4

Noc nemala byť ľahká. Prvý krát som sa zobudil o druhej v noci. Ruky zviazané o čelo postele a nohy taktiež. Najväčším neprajníkom spánku bola klietka na penise. Ťahala guľky a penis, ktorý sa snažil postaviť mi bránil v spánku. Normálne by som šiel na WC a problém tak vyriešil a zaspal znovu. Lenže takto nemôžem nič. Janka do mňa pred spaním ešte prezieravo naliala čaj.
Pozrel by som na ňu, ale mal som zaviazané oči. Spala hlbokým spánkom, ani ju nebolo počuť.

Ale cítil som jej vôňu a to situáciu už vôbec neuľahčovalo.

Namiesto spánku som sa sústredil na moje nové ja. Rozmýšľal som čo ma ešte čaká, ale novým skúsenostiam som sa nebránil. Skôr som sa na nové tešil. Predpokladám, že sobota bude náročná. Po nejakom čase som musel zaspať, ale potom som sa opäť zobudil a zase rozmýšľal. Mechúr mi už skoro praskal ako mi trebalo, ale na záchod sa nedostanem a budiť Janku nechcem.

O siedmej ráno sa prebrala Janka a zobudil som sa na to ako mi ťahala klietku.
„Vstávaj spachtoška!“
„Dobré ránko!“ povedal som ospalo.
„Netreba ti cikať?“ spýtala sa.
„Treba a veľmi!“ odvetil som.
„Tak to je super!“ zasmiala sa.
Odniekiaľ vytiahla kľúčik a odomkla mi ho.
Začala sa s ním hrať. Honila ho a ja som nevedel čo skôr. Tak strašne mi trebalo ísť na toaletu, že sa to nedalo vydržať. Ale ona neprestávala a ja už som skoro bol.
Lenže namiesto spermií vyletelo s penisu trošku žltej tekutiny.
„Fuj! Ty si nechutný!“ pustila ho a dala mu silnú facku.
„Bež sa vyšťať nechuťák a v momente nech si naspäť.“ zamávala si pred nosom na znamenie zhnusenia.
Nevedel som potlačiť poníženie. Zrazu som ho mal maličkého ako zápalková škatuľka. Keby sa mohol, tak sa schová do vnútra ako do ulity.

Keď som sa vrátil do spálne, tak som si ho musel zamknúť. Podotkla, že mi chcela spraviť dobre, Ale keďže som nevychovaný, tak zostanem neuspokojeným dievčaťom.
Prezliekli sme sa do denného domáceho oblečenia. Ja som dostal dievčenské, aj pohodlnú sukňu, vraj aby som bol prístupnejší a na nohy som si musel dať topánky na opätkoch.
Takto sme sa naraňajkovali, rozprávali sa a oddychovali. Ja som umyl riady, poupratoval kuchyňu.
Následne mám sľúbenú lekciu v jej súkromnej mučiarni, ktorú mi ešte nestihla ukázať. V pivnici. Bol som zvedavý tak, že to prerastalo moje obavy z bolesti.

Prvá kráčala Janka. Rozsvietila chodbu. Svetlo zvýraznilo schody, ktoré viedli nadol. Ja som musel ísť za ňou spolu s táckou na ktorej bolo občerstvenie. Čajník a sušienky. Keďže nie som zvyknutý na opätky, tak to bolo o to ťažšie a musel som sa sústrediť na každý krok. Mučiareň ma osvietila. Miestnosť nebola veľká, ale bolo tam snáď všetko. Janka je viac perverzná než som si myslel.
Prah pred dverami bol zradný, pošmykol som sa a trošku som vylial z čaju. Stačilo to na to aby Janka dostala zámienku na trest. Neuskutočnila ho však hneď.

Mal som chvíľu čas si poobzerať priestor. Na jednej strane drevený kríž, vešiak na ktorom boli zavesené rôzne bicie nástroje. Všetko s tmavým nádychom do červena. Vedľa sa vynímala sklenená vitrína s rôznymi análnymi vibrátormi, alebo podobnými vecami, ktoré museli byť vo väčšej čistote. Ešte som stihol zistiť aspoň, že sa v miestnosti nachádzalo gynekologické kreslo a čosi drevené. Potom som zrazu nevidel nič. Všetko zahalila tma.

Cez oči som dostal pásku, ktorú ale omotala viac razí. Čiže som nevidel absolútne nič. Sukňu som mal stále na sebe, čo využila s tým, že ma prehla cez nejaký stôl. Ruky pripevnila o oká a nohy tiež. Nemal som sa kam pohnúť.
Prvá rana doľahla na zadok nečakane. Bola silná a mykol som sa.
„Počítaj.“
Udrela.
„Dva madam, ďakujem“ – vydýchol som.
„To bola prvá rana, tú predtým si nepočítal, tak ešte raz.“ oznámila mi a švihla.
„Jedna madam, ďakujem“ pokúsil som sa správne.
Úder opäť plochým nástrojom, zrejme nejakou plácačkou.
Ďakoval som za rany a počítal ich až kým ich nebolo desať.
Potom zmenila nástroj.
Pochopil som, že sa jedná o rákosku.
Tu už som po každej rane mal slzy v očiach a miestami som aj kričal od bolesti.
Rany boli čoraz silnejšie. Medzičasom nezabúdala aj pohladiť môj rozpálený zadok, zablúdila aj na chrbát.
Strácal som sa v počtoch, ale už som bol pri čísle tridsať keď prestala a nechala ma tam. Kamsi odišla a nevracala sa. Sukňa sa vrátila na svoje miesto a vyzeral som tam ako znásilnená štetka nechaná osudu, s tým rozdielom, že ja som bol spokojný.

Mohlo ubehnúť desať minút, možno dvadsať, keď sa vrátila. Odviazala ma, podala mi do rúk hrnček s čajom a mohol som sa napiť.
„Keďže si si oddýchol už dosť, tak ti urobím niečo špeciálne!“ dodala, že sa mi to bude páčiť
Musel som sa predkloniť, naťiahla si rukavicu a strčila mi prst do zadku. Mala ho v nejakej mazľavej hmote. Lenže lubrigačný gél to nebol. Až po chvíli som to poznal. Pálivá masť! Toto sa mi má páčiť? Bol som v jednom ohni. Pohybovala prstom sem a tam. Potom pridala ďalší a ďalší. Aj keby pridala celú ruku, nevedel by som o tom. Citlivosť sa sústredila len na to ako to pálilo.
„Máš šťastie, že je ten tvoj symbol mužstva zamknutý! Inak by aj ten dostal potešenie.“ zhodnotila.
Trestanie trvalo dlho. Potom prestala a ja som nevedel na, ktorej nohe chcem stáť viac.
„Nie, nemôžeš si to ísť umyť.“ povedala vtedy, keď som na ňu pozrel.

Následne mi dala na výber. Posledný trest pred obednou pauzou. Buď sa poriadne pohrá so zadkom, alebo s penisom. Čo si asi chlap ako prvé vyberie, však? Samozrejme penis.
Lenže aj to znamenalo usadenie v gynekologickom kresle. Uviazala mi v ňom nohy aj ruky. Nemohol som sa hýbať. Aby toho nebolo málo, do úst mi vložila roubík s krúžkom. Taký ten pri ktorom môžete aj trochu rozprávať, ale hlavne budete slintať.
Na kresle som už bol vyzlečený úplne a dokonca aj pás cudnosti bol daný dole.

Cítil som sa ako u zubárky, nevedel čo bude. Ucítil som na ňom príjemné dotyky. Pohonila ho. Postavil sa. A na bradavkách som ucítil neznámy tlak. Vákuové pumpy mi prisala na nich a opticky zväčšila časť mojich pŕs.
„Budeš mať aj reálne zväčšene prsíčka, uvidíš čubka.“ povedala mi temným hlasom.
Tie nechala potom tak a venovala sa tomu, čomu aj chcela pôvodne.
Nebol príjemný pocit nevedieť čo bude. Lenže stihol som to poznať. Dilatátor vkladala do dierky v penise jemne a pomaly. Popritom sa starala aj o to aby bol penis stoporený. Keď ju omrzela jedna veľkosť dilatátora zvolila väčšiu. Keď som myslel, že ju to už prestalo baviť. Dostal som šok elektrickým prúdom. Zvnútra penisu. Honila, neprestávala, zrýchľovala pohyb a ja som v bolesti…
…vytiekol. Presnejšie vytiekla lepkavá tekutina až keď vytiahla dilatátor von a vypla jeho elektrické vlastnosti. Aj teraz ma nechala tak, s tým rozdielom, že si na prst dala moje dielo a vložila cez otvor v roubíku do úst oba prsty a musel som to olízať čo to šlo.

Keď sa vrátila, tak som sa mohol ísť osprchovať, obliecť naspäť do dámskeho a išli sme sa naobedovať. Potom sme v objatí zaspali na gauči pri pozeraní nejakého seriálu.

Kapitola 5

Rád by som Janke povedal, čo by som chcel vyskúšať a zažiť. Ktorú praktiku mám rád, ktorá mi je blízka. Úprimne to jej prezliekanie mňa za ženu sa mi nepáči a robím to kvôli nej a kvôli tomu, že som jej subík a musím poslúchať. Ponižuje ma to. Ponižuje ma najmä to čo navrhla počas obedu.
Dnes mi už dá pokoj. Celý týždeň bude voľný. Práca, večerná pohoda. Budem musieť byť len zamknutý v páse cudnosti, dámske gaťky mať na sebe a keď tak trénovať zadok s análnym kolíkom ako pripomenutie – len tak pár hodín cez deň dohromady. Ale to čo bude nasledovať ďalší víkend. To nechcem podstúpiť. Jednoducho nechcem a ako jej to mám povedať? Zostal som nervózny.
Vložila si do úst kúsok kuracieho mäsa spolu s ryžou, prehltla, pozrela mi do hlboko do očí a oznámila mi to.
Nespýtala sa, ale oznámila mi to: “Budúcu sobotu pôjdeme von a ty budeš za dámu, pekne si ťa pripravím, nikto nespozná, že si chlap.”
Všimli ste si tam otázku? Ja nie.
Odpovedal som: “To musím?”

Ona na to: “Takže už nechceš byť môj subík? OK, tak to môžme skončiť…budeme normálny pár…”
Ja na to: “Ale tak som to nemyslel…”
Položila vidličku aj nožík. Dojedla: ” Tak sme potom dohodnutí.” a na dôvetok sa usmiala.

Tento deň som ostal v dámskom oblečení, tak ako sme sa hrali v mučiarni. Zadok ma ešte štípal, pálil, ale cítil som sa dobre. Dýchal som svieži vzduch. Už som mal naspäť klietku, čiže vykonávanie malej potreby som strávil po sediačky. Už som si na to začínal zvykať. Kľúče odo mňa mala Janka. Ona bola moja pani, ja jej majetok. A tak som to cítil a tak som sa cítil spokojne.
Zbytok dňa sme strávili spolu, ona si niečo čítala, ja som pozeral niečo na počítači. V podstate taký oddychový deň pre oboch.

Cez týždeň som býval u mňa doma a počas týždňa sme sa nevideli. Neviem aké som mal všetky sexuálne predstavy, ale nielen, že som sa predstáv zbavil. Oni mi prerastali cez hlavu a rútil som sa niekam. Kam? To neviem – to netuším.

Dôležitý bol následujúci víkend, ktorí prišiel. Moja madam mala pre mňa pripravené silikónové prsia! Pekne si ma do hladka celého vyholila. A umelé prsia mi nalepila lepidlom, ktoré povolí najskôr v pondelok. Samozrejmosťou bolo všetko ženské na mne. Tangáče, mejkap, zvýraznenie mihalníc. Rúž. A nechýbala ani parochňa blondíny. Keď mi dala pred tvár zrkadlo nestačil som sa čudovať. Pozerala na mňa neznáma dáma. S mužskými črtami, ale chlapa by som v nej nepoznal.
V duchu som sa pýtal, čo sa jej na tom páči.
Povedala keď mi pohladila vlasy: „ A teraz už ťa ani nenapadne myslieť na to ako vystrekneš, veď ženy to nerobia. Však Miška?“
Snáď je to len jej dočasná hra a nie holý fakt! Navždy bez orgazmu? To by som si dal!
Postavil som sa ako mi rozkázala. Zatancoval som jej. Trošku ma prehla, nadvihla sukňu a symbolicky mi prefackala zadok.
Pochválila ma ako vyzerám, potešila sa svojou prácou, ktorú venovala môjmu výzoru.

Najstrhujúcejšie okamihy nastali hneď po vykročení z domu. Ísť sebavedome na opätkoch môžu tak ženy a to len tie, ktoré sú takto zvyknuté. Ja som všetko, len nie žena. Stále sa o tom presviedčam. Teraz by ma skôr vysmiali, keby som si povedal, že som chlap. Musel som vyzerať komicky, ale Janka sa tešila. Chytila ma za lakeť a kráčala popri mne. Šli sme sa normálne prejsť do parku. Ten bol vzdialený od jej domu tak kilometer. Taká menšia prechádzka. Ľudí vonku príliš nebolo. Bolo krásne počasie. Tešilo ma, že aj keď sa ľudia na mňa pozerali. Príliš mi pozornosti nevenovali.
Janka ma sem tam pohladila po rozkroku, nahodila nejakú poznámku ohľadom môjho výzoru. Našla si podľa jej slov vo mne super kamarátku.

Čas ubiehal veľmi pomaly. Práve v okamihu keď okolo mňa kráčali krásne mladé dievčatá, tak Janka predhodila vetu: „Som rada, že ti nevadí, že som si z teba spravila štetku. Ako chlap si bol dosť nemožný.“ a pánska pýcha bola strčená v útrobách. Vedel som, že dokáže ponížiť, ale až tak?
Zastresoval som. Nevedel som ako zareagovať. Mladé dievčatá išli ďalej, ale započul som ako sa zarehotali. Chcel som to ukončiť, túto smiešnu rolu. Ale bol som ticho. Do parku sme dorazili po polhodine. Trvalo to veľmi dlho. V parku si Janka chcela sadnúť na lavičku. Ja som vraj musel stáť. Zakázala mi si sadnúť. Vraj by som zašpinil krásne biele oblečenie. Aj keby som bol skutočnou ženou by som budil pozornosť. Ešteže dnes ľudia vedia byť ticho a tolerujú inakosť.
Potom spravila Janka niečo nečakané. Vliezla mi rukou pod sukňu a odomkla mi vtáka. Bol som voľný ako…ehm…áno, presne tak. A začala sa mi s ním hrať. Vonku v parku. Ľudia chodili okolo, ale jej ruka sa podo mnou strácala. Nemohol to nikto vidieť, čo sa skutočne deje. Len keby sa lepšie pozerali, čo si nedovolil nik. Už o minútku som mal pokazený orgazmus, len tak som vytiekol do gatiek. Nechala ma s tým neporiadkom tak. Špinavý prst mi obtrela na tvári. A mohli sme si ísť dať do bufetu párok v rožku a kofolu.

Čas v parku ubiehal a nastal čas po nápoji navštíviť aj toaletu vedľa občerstvenia. Mohol som ísť jedine na dámske aby som vzbudil čo najmenej podozrenia. Našťastie tam bola jedna voľná kabínka a rýchlo som vykonal čo bolo treba. Umyl som si ruky, pozrel na dámu v zrkadle a išiel von. Len vo dverách som stretol jednu staršiu pani, ktorá trošku zazrela a to bolo všetko.

Spravila zo mňa špinavú šľapku, jej vlastnú sissy. A musel som si zvykať. Čoraz viac ju to začínalo baviť. Alebo to bol jej dlhodobý cieľ. Nájsť takého chlapa, ktorému sa to páči a myslí si, že aj mne áno. Po chvíle úvah som dostal o okoloidúceho chlapa lichôtku, vraj som veľmi pekné dievča s odvážnymi šatami. Je pravda, že som bol v slušných šatách, zatiaľ čo Janka bola v športovom oblečení. Ja topánky na opätku a ona bielo-modré tenisky.

Podobné momenty, ktoré boli aj príjemné, veď najhoršie sú obavy a poníženie. Ale to, že mi niekto pochváli krásu – to sa mi ako chlapovi ešte nestalo. Nie bežne vonku na ulici. Už viem ako sa môžu cítiť krásne dámy. Janka krásnou bola – tá to určite zažívala. Azda aj preto príliš nerieši v čom je oblečená. Je sebavedomá.

Cesta naspäť domov bola rýchlejšia. Chodiť v ženskom som si už trochu navykol. Nepotkýnal som sa. A nevyzeral snáď komicky. Snáď je to pravda, že nevyzerám na muža. Cesta ubehla ako voda a po vkročení do domu som dostal pokyn si nechať všetko na sebe. Po umytí rúk som mal počkať v spálni na posteli. Tak som čakal.

Ležal som na chrbáte, hlavu pohodlne položenú na vankúši a mojej Janke sa to nepáčilo keď sa vrátila. Prišiel za mnou úplne iný človek. Vlasy vypnuté, oblečená v obtiahnutom tmavom lesklom komplete. Najviac sa vynímal STRAP-ON. Nie veľmi veľký, ale aj tak odstrašujúci.
Janka ma hneď pokarhala, že nemám ležať, ale „vystrčiť tú moju otrockú prdel“ a že ma za odmenu ako som zvládla prechádzku pekne za odmenu pomiluje. Chcel som ešte pohladiť jej telo v príjemnom materiály, nuž, ale zatiaľ mi to nebolo dopriate.

Dal som sa na štyri, oprel sa o lakte. Naniesla mi gél na zadok, aj na svoj umelý penis a začala jemne do ma vnikať. Anál bol pripravený, evidentne to nosenie kolíka má zmysel. Musím priznať, že som zažíval príjemné pocity. Potom začala prirážať rýchlejšie, ale stále bola jemná. Bol som stále odomknutý, tak sem-tam zablúdila rukou aj k môjmu penisu a trošku sa s ním hrala. Občas zrýchlila, ale potom spomalila. Zrazu som aj cítil skoro orgazmus. Vtedy prestala aj prirážať a chvíľu sme si dali pauzu. Prestávka skončila a prirážala znovu. Bol som viac než vzrušený a užíval som si. V ten deň mi počas tohto „sexu“ ešte dovolila vystreknúť a zažiť plnohodnotný orgazmus. Počas neho prirážala oveľa rýchlejšie. Keď to dokončila. Tak som sa ani nevyzliekol a tak ako sme boli, sme zaspali. V objatí. Spolu a spotení.

Pokračovanie…

Advertisements