Drzý sub – provokatér

Vraj som drzý a neposlušný človek. Madam mi povedala, že sa vôbec nesprávam ako sa na správneho otroka sluší a patrí a už vôbec nie som dobrým manželom. Správam sa ako drzé mal decko, ktoré si zaslúži trest. Lenže pri slove trest mi zasvietili oči ako zelená na semafore. Konečne ma potrestá, potešil som sa. Madam sa pri pomyslení na svoje úmysly usmiala tiež. Víťazná situácia pre obe strany.

Chodil som bo byte ako hladný tiger s plnými guľami. Pozrel na ženu a videl ako sa tvári namosúrene. Málo cez týždeň spí, je unavená a musí sa starať o sprostú otravnú mačku! Keď som videl, že vôbec nemá náladu, tak namiesto toho aby som k nej pristúpil a spýtal sa, či jej z niečim pomôžem, alebo ju pobozkal, tak som do nej začal rýpať. Nie naschvál, taký som, keď sa mi nepáči ako niekto niečo robí, tak mu to dám vyžrať. Otočila sa ku mne, nepekný pohľad a už to začalo, slovné útoky s miernym fyzickým prejavom začali lietať v ovzduší ako bombový útok na maličký japonský ostrov počas druhej svetovej vojny. Takáto situácia bežne nedopadá dobre, a čo je horšie, pomyslenie na ďalší večer v tichej domácnosti neprináša pekné predstavy. Tresol som do steny, ruka to prežila bez ujmy, ale uľavil som si.
„Tak fajn prepáč!“ ponížene som k nej kľakol.
„Toto si odpykáš“ zakrútila hlavou, ale už som videl v jej očiach záblesk úsmevu.
Hra začína. Prvé kolo som vyhral.

Všimnite si, že namiesto rutinnej nudy a namosúrenosti v kuchyni sa ide vybiť na nevinnom subovi. Ehm, nevinnom, no však uvidíte ako som dopadol.
„Švihaj na posteľ, na brucho.“ v momente mi zobrala ruky a nohy a pripútala o rohy postele.
„Ak čo i len raz aukneš, tak pridávam okamžite jednu ranu navyše.“ to už som čakal čo príde, ale pevne verím, že sa to zadku nemusí páčiť.
Vo vzduchu som počul švih len stotinu sekundy kým dopadla prvá rana. Hmm, začala rákoskou, tak to sa asi chce poriadne vyzúriť.
„Au!“ zareval som a pomrvil som sa, na tvári by ste mi však v tomto momente videli úškrn.

„Au!?“ ďalšia šupa so slovami, že som to vraj chcel ja. Chcel.
Po desiatych ranách popretkávaných mojim aukaním som sa už poriadne potil a myslel som si, že už stačilo. Zrazu som začal za každú ranu automaticky ďakovať a počítať ich.
Ubehlo ešte ďalších dvadsať rán v tomto slušnom duchu a Madam mi pobozkala obe polky a pohladila ich. Jemne, láskavo. Ľúbi ma, ľúbi ma, keď som poslušný.

Ale ako ju poznám, tak ma ľúbi aj keď provokujem a keď si ma môže skrotiť, čo sa jej podarilo aj teraz. Obaja sme boli toho večera spokojní, pripili sme si vínko a v dvojici si pozreli film, teda ak nerátam to občasné pokukovanie si navzájom do očí a vášnivé bozkávanie. Čert si vezmi film, ani neviem o čom bol. Počas zaspávania som si však spomenul na výprask, bodaj by nie, keď sa to sem-tam hmýrilo na zadku. Príjemné pohyby na priečnych povrchových ranách. Milujem to!

Advertisements